Milí priatelia a potenciálni podporovatelia,

vďaka knihe Juraja Čokynu A okraje máš kde? som sa na jej prezentácii v košickom Artfore prvýkrát dozvedela o projekte Cesta von a omamách. Dosť ma to zobralo, veľa som pochopila a časom som sa stala fanúšičkou. To mi prihralo do cesty maily o tom, čo je nové a ako sa im darí a vedela som aj o chystanej jazykovej podpore, čo ma tiež nadchlo a rozhodla som sa skúsiť pomôcť aj ako dobrovoľníčka. Táto skúsenosť mi veľa dala a ubezpečila ma v tom, že projekt je naozaj zmysluplný, premyslený a najmä extrémne potrebný. Ľudia v Ceste von pristupujú k novým výzvam s rešpektom, pokorou a nehrajú sa na spasiteľov. Veľmi by som si želala, aby mali možnosť zaradiť do programu čo najviac omám a tým pádom čo najviac detí, ktoré tak majú reálnu nádej na lepšiu budúcnosť (a ich rodičia prístup k potrebným informáciám, vedomostiam, pomôckam či k pocitu, že dieťa napreduje a sami mu pomohli).

Ak ma poznáte, viete, že radšej ako behať na verejnosti budem napríklad rozdávať v cieli medaily, čítať knihy, chodiť na dobré filmy, kávičkovať, piecť či tancovať. Ale rozhodla som sa prekonať moje vnútorné monológy, keď si hovorím, prečo zase bežím, keď ma to vlastne nebaví - teraz viem prečo (resp. pre čo/pre koho) bežím, tak sa pridajte ku mne a buď behom niekoho motivujte, oslovte alebo prispejte (viacerí ste už stihli a ja som príjemne prekvapená a veľmi vďačná!), príp. nápad "len" zdieľajte a dostane sa možno k ďalším takým Ľudmilám, čo o tom ešte nevedia a nadchnú sa. 

Ak máte otázky, smelo sa na mňa obráťte, ak sa vám teraz nechce pridať, no chcete prispieť, viem upiecť celkom dobrú vianočku a opijem vás takmer rožkom.

Ďakujem všetkým

Ľudka