Mám veľké šťastie v živote. Narodila som sa do dobrej rodiny. Mame a otcovi, od ktorých sa môžem celý život učiť. Ktorí mi odovzdávajú cenné rady a návyky, tak strašne dôležité pre úspešný život. Pre mňa úplne prirodzená vec. 

Často spomínam na školské časy, najmä na tie vysokoškolské. To čo mi výrazne uľahčilo štúdium na lekárskej fakulte, bolo kľudné prostredie. V čase skúšok som sa zatvorila na dlhé hodiny do svojej izby, kde ma nikto nerušil. Keď som bola hladná, išla som do kuchyne, kde ma čakalo teplé jedlo. Bola som v strese. Mama ma objala. Zašepkala, že to bude dobré a skúšky zvládnem. A keď nie, nevadí. Oni sú to vždy pre mňa a spravia všetko preto, aby som mala dobrý štart do života. 

Mala som zázemie... pocit istoty... pocit lásky... možnosť vzdelávať sa... a dokonca aj utíšený hlad.

Avšak sú deti, ktoré to štastie nemajú. Narodia sa do generačnej chudoby. V mojom rodnom meste je takých rodín veľa. Priveľa. Dobré slovo som na nich nepočula. A tak som sa hnevala aj ja. A potom jeden z nich, vyštudoval vysokú školu. Nie hocijakú. Jednu z najlepších na Slovensku. Ale ako to ? Veď predsa všetci sú rovnakí. Neprispôsobiví, poberači dávok, leniví... alebo aj nie :-)

Rodičia tohto chlapca chápali. Chápali hodnotu vzdelania. Nevzdávali sa.

Pomôžme všetkým rodičom chápať. Aby aj tieto deti mali generáciu, ktorá im bude odovzdávať tie správne návyky a rady. 

Priatelia, ak ste to dočítali dokonca, svedčí to o tom, že sa nevzdávate :-) Budem si veľmi vážiť, ak ma podporíte a prispejete na lepšiu budúcnosť pre nás všetkých. Projektu Omama.

29.5. zabehnem 8 km a vyzbierané peniažky darujem na nový štart detičkám narodeným do chudoby. Lebo deti sú nádej. 

Vďaka !